výpisky z kníh

Blog som sa rozhodol založiť si ani nie preto, že by som mal schopnosť a talent podeliť sa s ľuďmi o moje postrehy zo života, koniec koncov mám iba 19, nemám toho ešte veľa za sebou, ale prečítal som už zopár kníh a práve v knihách sú tie postrehy, ktoré sú mi blízke, no vlastnými slovami ich vyjadriť neviem - a preto tu budem uvádzať vždy nejakú knihu, ktorá ma zaujala a zopár poznámok, ktoré som si z nej vypísal. Verím, že si tu mnohí ľudia nájdu niečo pre seba, tak, ako som si našiel aj ja . . . A poteším sa každému vášmu komentáru!

"S pomocou kníh sa mnohí stávajú vzdelanými aj mimo školy. Bez kníh sa však nikto nestane vzdelaným ani v škole."(Jan Amos Komenský)

RUDOLF SLOBODA

ROZUM

Možno si myslíte, že nenormálneho človeka ľahko a rýchlo spoznáte, že je to nejaký šašo, ktorý nás desí a zabáva. Ale ozajstný šialenec je medzi ľuďmi takmer nepoznateľný a jeho skutky správne ohodnotí a zaradí len dobrý diagnostik.

Samovraždu nemožno vysvetľovať ako strach pred budúcnosťou alebo bolesťou, či dokonca ko strach pred smrťou, ale ako pokus o skrátenie neznesiteľného stavu prázdnoty.

Ja ľudstvu veľa nepomôžem, mal by som sa vzdať. Prečo žiť len z povinnosti? Mala by prísť smrť. Ale nebudem sa vešať, dcéra by sa hanbila. Musím počkať ako to samo dopadne.

Ľudia si nevedia oceniť svoje šťastie, šťastie nebyť dramatickým hrdinom.

V tej mytológii je ešte vždy čosi silné, vhodné na prirovnávanie.

Pochopil som vo svojej 40-tke, že zabiť je hrozný čin a trest pre vraha je vlastne vykúpením-ak je vo vrahovi ešte kus človeka. Kto núti ľudí zabíjať, vraždiť, je najväčší zločinec, lebo musí vo svojom blížnom najprv zahubiť svedomie.

Sú to moji najvernejší a najmilší priatelia, iné tvory nemám tak rád a nikto iný nemá tak rád mňa!...hovorí o psoch

Žena znova poznamenala, že tie psy veľa zožerú. Povedal som jej, že aj ona veľa zožerie, a nikto jej to nevyčíta, a z hľadiska prírody je človek a pes rovnocenný, nikde nie je napísané, že človek má právo žiť a iné tvory nie. Boli tu skôr ako my a zaobídu sa bez nás. Človek má byť rád, že je vôbec nejaké zviera ochotné s ním žiť, lebo taký netvor ako človek, si nezaslúži nič iné, iba vykynoženie. jeho lakomosť a poživačnosž nepozná hraníc, jeho potreby stále rastú a vymýšľa si všetky možné triky, len aby ospravedlnil svoje nenažrané túžby.

Ten prekliaty návyk všetko hodnotiť a všade hľadať "hlbšie" korene zo mňa spravil zviera... To niekedy robí synovská vzdelanosť, namyslenosť, pocit sily. Nevedel som zabudnúť na svoj "rozum", a teraz ma to mrzí. Veď to ani nebol rozum...Nakoniec, čo som v živote tým rozumom získal?!

Podstata dnešného sveta sa nedá odhaliť cestovaním.

Ak nie sme schopní donekonečna odpúšťať, stratí život zmysel.

Ľudské šťastie sa nesmie budovať na cudzom nešťastí.

To je veľký omyl, keď sa o láske mlčí. Ľudia sa majú deliť o svoje skúsenosti, tým sa odlišujú od zvierat.

Vykašli sa na nich, prečo chceš stále niekoho vychovávať? Asi veľa žiadaš od ľudí. Nemysli si, že niečo zmeníš...

Žena správne poznamenala, že deti nemôžu chápať našu starostlivosť ako nejaký dar, za ktorý musia byť vďačné.

Nemôžem teda chcieť, aby život bol ku mne lepší, ako som ja k iným. Ak klamem ja, budú aj mňa klamať alebo moje dieťa.

Prečo sa človek premáha a chce byť inakší, keď mu to jeho povaha nedovoľuje?

Prečo sú ľudia chorí? Lebo sa oddelili od prírody, urobili si z nej nepriateľa.

V tom precitlivenom stave(hypochondrii) sa človek nedokáže zbaviť vlastnej subjektivity, nevládze prekonať svoj odpor k skutočnosti, a práve preto nie je schopný vymaniť sa z relatívnej neschopnosti, ktorá sa môže ľahko zmeniť na skutočnú neschopnosť.

Taká útecha, ktorá mierni bolesť za zosnulými nádejou na budúce stretnutie, je nielen škodlivá, ale robí ľudí surovými. Ponecháva ich ľahostajnými ku konkrétnemu človeku, ktorý je medzi nami. Akoby sme sa spoliehali na to, že raz sa všetky naše city prejavia (po smrti) a že dnes sa nemusíme mať radi, že môžeme byť k sebe aj zlí a chladní.

Človek nemôže komunikovať iba s knihami, s filmami, s obrazmi, s prírodou, so zvieratami... Potrebuje niekoho, komu by mohol vyjaviť celú svoju dušu.

Predmety sú podnetmi na premýšľanie, inak nájdeme svet taký aký ho pozorujeme.